vikingka

Veta, ktorá posúva na kraj spoločnosti. A po jej vyslovení sa mnohí tvária nechápavo a v očiach je vidieť zdesenie.

Neskôr nasledujú komentáre v zmysle, že človek, keď nepije, tak je divný. Ale najčastejšou reakciou je otázka: „Prečo!?“ Aby som to upresnila, rozprávam o alkohole, nerozprávam o vode, džúse alebo minerálke. Nehovorím, že som svätec a keď som bola mladšia, tak som si neuhla. Musela som, však by ma mali kamaráti za „divnú“.

Postupom času som prišla na to, že diskotéky a akcie asi nie sú pre mňa. Možno som fakt „divná“, keď neviem súťažiť kto koľko vypije, alebo kto si namieša niečo, čo pripomína Molotovov koktejl a dá to na ex. Ten je samozrejme najväčší frajer a takéto akcie končia všelijak, len nie dobre. Pred očami sa mení najlepšia kamarátka na šľapku, a ten super chalan, ktorý by aj za hriech stál, na najväčšieho grázla.

Kamarátov už nejak oželiete. Ak nejakí nevyhovujú, proste si nájdete lepších, alebo zostanete radšej bez nich. Horšie je, keď sa to týka vašich najbližších. Koľko rodín už rozbil ten smradľavý patok? Koľkí podľahli tekutine, ktorá sa ukradomky usmieva spoza stien fľašky? V mojich očiach je alkohol horší ako akákoľvek iná návyková látka. V zásade som proti všetkým, ale to, že alkohol je dovolený a popritom je zodpovedný za veľa zlých vecí, to ma neskutočne hnevá. Nehovorím, keď si niekto zájde z práce na pivko a ide domov. To by som bola moc zaujatá. Ale každodenné spíjanie sa, prepíjanie majetku, neskutočná agresia voči najbližším…tu hovorím zásadné nie. A najlepší sú tí, ktorí idú z kostola rovno do krčmy, prídu domov, zbijú ženu, deti a pekný deň je za nimi.

Neviem, som „divná“, pretože na chľastaní nič nevidím. Nejak netúžim po „poopičných stavoch“ a nepotrebujem zažívať delírium tremens. Neuznávam pitie a neuznávam tých, ktorí pijú. Ja ich rešpektujem, rešpektujem názor, že občas si treba „vyčistiť hlavu“. Každý má na to iné postupy, ale väčšinou sa to robí práve alkoholom. Keď sa stane, že som pozvaná na nejakú párty (moji známi vedia, že nepijem a už si skoro aj zvykli, tak čo by som tam robila, že áno), slúžim ako strážna veža. Na druhý deň, po vyčistení hlavy sa väčšinou nikto na nič nepamätá a tu prichádzam ja. Nemôžem povedať, občas je zábava sledovať opitých ľudí a potom im referovať čo vystrájali. A sledovať tie pohľady hovoriace za všetko. A ja sa len v duchu smejem a hovorím si: „Tak ti treba. Nemáš piť, keď nezvládaš.“