Žltý sneh. . .

Normálna denná situácia, môj štvornohý miláčik si potrebuje uľaviť, alebo možno ani nepotrebuje, proste chce ísť von, napadlo veľa snehu, chce šantiť. Občas teda, ako sa na správneho psa patrí, cvrkne si tam a tam tiež, pretože sa správa ako pes, ktorý má potrebu všetko označkovať. Čo už. Je to pes. A keď z neho vyjde niečo hustejšej konzistencie, samozrejme, pekne to zdvihneme, zabalíme a odhodíme…

 

Cvrkne si a samozrejme po ňom zostáva žltý sneh…

 

Tu prichádza na radu človek, ktorému vadí to, že po mojom psovi zostal žltý fľak a aj mi to dá patrične najavo. Nechápem…tupo na neho hľadím a v hlave sa mi víria myšlienky. Neodpovedám, pretože som v miernom šoku. Snažím sa pochopiť o čo mu ide, ale nedarí sa mi. Pred očami vidím pánov popri ceste, ktorí nevydržali na pumpu a uľavujú si pri najbližšom strome. Vidím otecka, ktorý drží dcérku v polohe, ktorú všetci poznáme, lebo sa jej proste chce. Nerobia to preto, že si značkujú cestu domov a nechávajú signál pre ostatných svojho druhu. Robia to preto, lebo príroda proste nepustí a keď musíš, tak musíš.

 

Sneh sa topí a s tým prichádzajú obrázky civilizácie…

 

Znovu idem na rutinnú prechádzku so psom na naše obľúbené miesto – lesoparku a po prvých krokoch vidím toto:

 

Znovu pár krokov a znovu neuveriteľný pohľad:

 

 

A stopy civilizácie sa predo mnou ukazujú aj keď vychádzam z lesoparku. Len neviem, či je horšia tá smradľavá olejová škvrna, alebo rozmlátené autosklo. Zrejme si niekto (a pes to asi nebol) miesto pri detských ihriskách splietol s autoservisom:

 

 

 

Pri týchto obrázkoch, ktoré sú v súlade s prírodou, morálkou a etikou jednotlivcov, s láskou spomínam na toho človeka. Nevadí mu, že sa môže jeho dieťa zraniť pri najbližšej hre s kamarátmi na ihrisku. Nevadí mu rozbité sklo pri kontajneroch so separovaným odpadom. Nevadí mu neporiadok, ktorý nechávajú bezdomovci, alebo neposlušní tínejdžri v lese. Nevadí mu, že autá stoja na trávnikoch. Nevadí mu, že sused si pred garážou umýva auto.

Nie…jeho štve iba žltý sneh…

 

 

 

„Nie, ďakujem, ja nepijem. „

11.05.2012

Veta, ktorá posúva na kraj spoločnosti. A po jej vyslovení sa mnohí tvária nechápavo a v očiach je vidieť zdesenie. Neskôr nasledujú komentáre v zmysle, že človek, keď nepije, tak je divný. Ale najčastejšou reakciou je otázka: „Prečo!?“ Aby som to upresnila, rozprávam o alkohole, nerozprávam o vode, džúse alebo minerálke. Nehovorím, že som svätec a keď som [...]

Spomienka

10.05.2012

Pred pár dňami sme oslavovali víťazstvo nad fašizmom…ruskí vojaci mali nádhernú prehliadku a keď zakričali „Huráááá!“, tak sa z toho revu musel zatriasť Kremeľ v základoch. Je to skvelé, že sme dokázali s pomocou červenej armády zvíťaziť nad nezmyslom akým bol fašizmus. Je hrdinské, že veľa týchto vojakov bojovalo a položilo životy. [...]

praha, metro, polícia

Vykrikoval, že Rusko vojnu vyhrá a cestujúcich ohrozoval nožom. Záznam zo zadržania sa stal najlepším policajným videom

17.08.2025 09:00

Dvaja policajti spacifikovali opitého a zdrogovaného dvadsaťsedemročného muža.

vojna na Ukrajine

ONLINE: Telegraph: Putinove pomienky pre mier sú hrozné, ale lepšie nebudú

17.08.2025 06:55

Putinov návrh vziať si Donbas považuje britský denník The Telegraph za hrozný, ale možno najlepší, aký môže byť na stole.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3
Celková čítanosť: 6474x
Priemerná čítanosť článkov: 2158x

Autor blogu

Kategórie

Archív